Žijem...vn...ika

Keď som bola chorá.... No,chorá!-dá sa povedať teraz,že som zdravá?Pri takej zákernej chorobe ako je rakovina? Tak začnem odznova - Keď som bola nemocná a po chemoterapii som preležala celý deň,noc v posteli a mala problémy s prijímaním jedla a žila som na kukuričných chrumkách a jogurtoch... Vtedy prácu okolo domácnosti robil manžel,syn a bola zminimalizovaná na zabezpečenie jedla a nevyhnutnej hygieny v dome - veď vieme,muži :-) Varením pomáhala moja mama a väčším uptatovaním dcéra ,ktorá je vydatá a nebýva s nami.A po psychickej stránke aj moja sestra,aj keď nebýva na Slovensku. Nikdy im to nezabudnem a im patrí moja vďačnosť ! A moja vďačnosť patrí aj pani doktorke a sestričkám na onko ambulancii,za ich dobre a s láskou vykonávanú svoju prácu ! Takto sa nad tým zamýšľam - s odstupom času,keď som nie nemocná,ale už mocná.Sila sa mi vrátila,výsledky vyšetrení sú dobré... Ako príde človek k moci?No,krok za krokom !Pomaly,postupne...a tak môže viac urobiť pre seba aj iných... Naštartuje sa ten motor,ktorý má v sebe.Začne pracovať a chce od neho dosiahnuť zase maximum.Ale je to zradné! Viem už navariť,poupratovať,aj urobiť menší nákup... Ale pozor,pozor !Nepresilovať sa ! Šetriť silou a vrátiť sa k práci-krok za krokom. Urobím jedno a som spokojná,oddýchnem si a potom začnem druhé...A keď sa sústredím na jednu vec- tak ju urobím precíznejšie,dôkladnejšie a s menšou námahou,ako keby som pozerala na všetko okolo. Žijem radostnejšie a v prítomnom okamihu-ako sa to hovorí v ezoterike :-) Takže si uvedomujem,že sila-moc môže byť zradná a jej prílišná veľkosť sa môže obrátiť proti nám aj okoliu a spôsobí chorobu-až rakovinu !