Žijem...vn...ika

Zvláštna kapitola bola”Robenie uhlíčkov” proti urieknutiu… Na to,ma už upozornila odchádzajúca pacientka a veľmi sa smiala,čo zažila prvý krát v živote… A babka to pár krát zopakovala aj predo mnou. Tak neskoršie popoludní začala babka jojkať,že ju bolí žalúdok.Dávala si naň studenú handričku-vreckovku a trochu sa jej uľavilo.Ale jej to nedalo pokoj a začala spriadať,že ju uriekli a preto ju bolí žalúdok – musí si urobiť uhlíčky… Ja to poznám- stará mama zobrala nádobu s vodou a do nej nechala padnúť uhlíky z dreva,zasypeli,očerneli a touto vodou sa pretreli oči proti urieknutie,keď”má z očí”… No nevedela som si predstaviť,ako to babka vykoná ? Ona sa vynašla !Zobrala pohár,napustila do polovice vodou a začala zapaľovať zápalky,ktoré si tu v nemocnici zadovážila…Zapálila a ponorila do vody postupne tri zápalky – vraj za deti,za ženu,za muža – čo ju mohli urieknuť.A hovorí mi. - Vidíš ! – všetky klesli na dno ! – uriekli ma ! Z vody odpila,umyla si tri krát oči a mala ju vyliať z vchodu domu…Prvý krát položila pohár s vodou na zem do otvorených dverí – a tŕpla som,aby neprišla sestrička a opýtala sa,čo to je…Potom už vodu vylievala do umývadla a hovorila. - Veď sa to aj takto dostane na cestu ! Mala som obavy,ako to vysvetlím sestričke,keby to videla…-ale nevidela… Raz si babka rozmyslela,že dá len dve zápalky – Prečo dve babka ? - Ná,za deti nemusím,veď tu nie sú !Tie ma nemohli urieknuť! – odpovedala mi – logicky !… A po týchto úkonoch sa babka ukľudnila – pomohli jej ! Babku po 11 dňoch pobytu v nemocnici prepustili domov v dobrom stave – telesnom aj duševnom… Rozlúčili sme sa a nezabudnem na ňu !… – a na to,koľko sme sa spolu nasmiali!