Keď som bola malá-do 3rokov-sme bývali ešte v starom dome a nepamätám sa,že by sme mali psa.Dokonca ani v celej dedine ich nebolo veľa.Bola väčšia chudoba a ľudia zbytky jedla buď nemali,alebo ich dali mačkám /tých bolo veľa-bolo veľa myší/.alebo sliepkam,aby lepšie znášali vajíčka.Toto bolo vtedy podstatnejšie a že pes je aj strážca majetku-nebolo toho majetku veľa.
Prvého psa sme mali v novom dome,kde bolo všetko pootvárané,nedostavané.Škridľu sme doniesli zo starého domu,tak-tam sme už nemohli bývať.Aj som sa otca pýtala,či to v novom dome "dobre zaklincoval",aby nám nezatekalo,ako v starom.Ale dvere sme nemali ešte urobené,len provizórne sa prikladala nejaká prekážka do zárubne,aby niekto neprišiel,keď sme spali.Vtedy otec doniesol psa a dal mu memo Dingo,že vraj podľa knihy:"Divý pes Dingo.",ale odvtedy som o tej knihe nechyrovala.Dingo bol spoločenský pes-mal rád prítomnosť ľudí a preto si ho pamätám,lebo išiel aj so mnou,keď som odišla z domu cez záhradu do Roľníckeho družstva k opravárenským dielňam a k traktorom.Asi som nešla bezdôvodne,lebo otec tam pracoval ako traktorista.Aj keď chodil otec v noci orať na pásovom traktory-.DT-éčke,Dyngo chodil s ním a sedal v traktori.To sa mu stalo "osudným".Raz počul zvuk traktora,išiel za ním a nevrátil sa.Po čase sme sa dozvedeli,že odišiel za traktorom zo susednej dediny a traktorista si ho potom nechal vo svojom dome.Otec bol raz Dynga aj navštíviť,ale on mal už nového majiteľa...
Pes-spolupútnik životom človeka./1.časť/
13.01.2011 08:42:00
Komentáre
Mně je za mojím Athoskem vopravdu moc smutno.
Když už bylo jasný, že Athos odchází, tak jsem mu zašeptal, že je poslední pes, kterej byl můj přítel.
Tak teď už psa nemám. U nás doma se slovo muselo dodržovat.
:)
Mito - ja snívam o jorkšírovi... alebo o čínskom chocholatom naháčovi - to sú psiská ktoré môžem (a zároveň mám z nich väčší strach ako z veľkých psov... nesmejte sa mi... vážne) ale momentálne si ich nemôžem dovoliť... snáď keď budem veľký (a bohatý :D)
hmm..
jajaj...+ naiv...
aj náš pes-kedysi-dávno-ked som mala ešte sny- sa volal Dingo..podľa tej knižky..to bolo na dvore..a bolo ich postupne viac..určite im nebolo tak dobre - ako teraz-ked sme pánmi svojho času-hoc v paneláku..
kôn a pes..duše čisté ..nezradia..je to isté..
Bránil som sa psovi do nedávna
človek a pes dnes
súhlasím-podľa článku blogera na Pravde-nosiť vrecúško a výkaly odpratávať..psíkov pribúda-a teraz to vyzerá blbo..nuž-zato ale psí kamaráti nemôžu..
a človeka niečo naučiť..hmm....skôr môj pes bude vajcia znášať.. :-))))
radost ;))
Ta nova moda psikov a zvieratiek za kazdu cenu ci na to mame sa starat a ci nemame.. a potom trapit abo vyhodit je nesmierne zvrhla..chcete pravdu? ja by som na to uvalila daky zakon..
Radost, tak ti ma napadlo..ono keby fungovali rodiny ako treba, snad by sa ludom aj psom ulavilo..lenze ten nesmierny egoismus tejto doby kantri bez rodielu ako ludi ,tak aj zvierata...
vyfack-naiv,
Keď umrela babka, pes nezostal na dvore s ujem, ani s mojou mamou, ale sa presťahoval na druhý koniec k tete. Cez prázdniny nás potom späť odprevádzal, po dvore poňuchal, ale vrátil sa späť. Je to zaujímavé, v kom si tú "istotu" našiel.
To čo píše Believer je asi rodovým znakom Bíglov, lebo so žiadnym psom som sa nestretla, že by sa ako šteňa tak hral, ako ony. Dokonca je schopý ukradnúť i mobil zo stola a dohrýsť. Zas na druhej strane donúti, aby ste mu venovali pozornosť. Capne labkou, drgne ňufákom a musíte hladkať. Milé, dôverné, verné.
==kôn a pes..duše čisté ..nezradia..je to isté..== s Radosťou rada súhlasím
pekné príbehy
radosť-tajne som dúfala,že niekto vie aj o Dingovi-potešila si ma.
Aj koňa,by som rada-vasilisa26
vyfack-naiv,