Žijem...vn...ika

Ďalšieho-prvého psa,hlavne manželovho sme mali pár rokov po svadbe.Lebo pokiaľ bol mladší,jeho otec mu nedovolil doniesť psa do domu.Vždy spomínal,ako si prichýlil jedného potulného,hladného,špinavého,so samými bodliakmi na srsti.Dal ho do poriadku,ale nemal dovolené si ho nechať a veľmi chcel...
Tohto nášho psa,doniesol muž od kamaráta/aj napriek tomu,že sme s jeho otcom bývali.../, volali sme ho Boby.Narástol a bol-veľký,čierny,chlpatý a tešili sme sa mu a potom aj naše malé deti.Ale-bol to Boby,taký trochu hlúpučký,pojašený,nevycvičiteľný...-mali sme ho radi a deti sa s ním veľa vyšantili.Dokonal v jeho staršom veku a na vážnu psiu chorobu.
Neskôr sme si doniesli psíka-meno mal dané od prvého majiteľa-Tači a bol sučka.Veľmi sa podobal na líšku,tak sa aj choval.Neznášal sliepky a inú hydinu-lovil ich-zoztrhal a zožral/aj u susedov/,tak musel bývať vo voliére,alebo na reťazi.Jemu sa najviac tešil najmladší syn,keď sme Tačiho pod dozorom vypustili.Dožil sa vysokého psieho veku,dal nám veľa malých psíkov.Dali sme im mená-Rony ,Beny,Eny,Tangy,Dunčo...a bolo tak,že sme mali aj štyroch psov naraz.Vtedy nám to vyhovovalo,lebo sme mali väčšie hospodárstvo,zvieratá,traktory a psi to strážili.No najinteligentnejší bol Rony-náš Ronýčko!-ten mal svoje charakterové črty,hral sa s deťmi,vedel hrdo sedieť vo vozíku a deti ho tlačili po dvore,nezniesol byť ani malú chvíľu na reťazi a dal to svojím vlastným spôsobom najavo-normálne sa sťažoval...Ďalej-nenávidel potkany,ktoré sa nám pri hospodárskych zvieratách zdržiavali.Bol na ne/ako sa hovorí/-ako pes-chytil,dohrýzol,presvedčil sa,že už nežije a doniesol ho ku dverám-ukázať.Aj sme ho za to vždy pochválili.Zahynul hrdinskou smrťou,lebo sa choval,ako chrabrý hrdina.V noci sa chodil pobiť so svorkou psov v dedine a raz sa z boja už nevrátil.Ani sme ho nenašli a bolo nám za ním veľmi ľúto...