Žijem...vn...ika

"Láska je odvaha,ktorá sa nebojí ničoho na svete." - Buddha

Ráno vstáva z postele bez budíka.Už si to môže dovoliť,nie ako keď chodila do práce.
Len sa prebudí a má myšlienku vstať,už psík,čo spal na vankúšiku vedľa jej postele,je v strehu a čaká,keď dá nohy dole z postele,aby jej ich olízal.Najskôr chvíľu sedí,aby sa jej nezatočila hlava a aby si jej kolená uvedomili,že ju majú držať.
Opatrne vstala-nohy má ako betónové stľpy...a ťažkopádne ide do kuchyne.
Otvorí psíkovi vchodové dvere a vypustí ho na dvor,on uteká do záhrady,pretože ho už potreba núti...
Ranný rituál preberania,si začne robením kávy a zapnutím PC.
Psík raz zaštekol,čím dal znamenie,že chce ísť dnu.
Keď ho  vpustí,on si ide ešte ľahnúť na svoje miesto v kychyni-na pohovku.
Naladí si PC,uchlipkáva z kávy a vnára sa do virtuálneho sveta...

-----

Mám tú fotku pred sebou,kde som mala 3-4 roky...
Vraj:"Vyberte si najobľúbenejšiu z detstva a pozrite sa tomuto dieťati do očí...
- tam je môj začiatok života-dôvera a usmievavosť...vyrovnanosť a spolupatričnosť s ostatnými...Tu je moje JA SOM.

Pamätám sa na to:Prišla fotografka-áno bola to žena...
Vybrala miesto,kde najviac pri dome svietilo slnko.
Tam naši urobili pozadie z prikrývky na posteľ,ktorú pripevnili na stenu,priniesli malý stolík,naň urobili dekoráciu-ľanový vyšívaný obrúsok,malú háčkovanú dečku,moju bábiku a sadrového psa...
Mňa prichystala mama:obliekla mi najnovšie šaty-silonové s vytlačenými a vystupujúcimi ružami,na šaty mi pripla umelé červené ružičky,na krk mi zapla retiazku s krížikom,na ktorom bol červený kamienok.
Tak toto som ja !
Na všetko hmotné,čo je na fotke,si celkom dobre pamätám,ale keď sa pozerám tomuto dievčatku do očí-to vnútorné sa mi stratilo...
Mám pocit,že to musím nutne pohľadať,vrátiť stav,v ktorom bola vtedy moja duša...