Jarné predpoludnie...ťahalo ju to,po chodníku do záhrady...cestou,ktorou išiel posledný krát...
Čo prežíval?...ako sa cítil?...-možno plakal...
Slzy sa jej neúprosným tlakom na srdce a v hrdle tisnú do očí...
Ide,ide...ako po krížovej ceste...
Zastane,pozerá na rozkvitnutú čerešňu-vždy býva veľmi krásna a voňavá...-bolo to tak aj vtedy...veď bol máj...
To jej spôsobí ešte väčšie muky na duši...-prečo odišiel?...a sa nevrátil?...
Vtedy uvidí malé vtáča,sedí na plote...za ktorý odišiel...
Vtáčatko pospevuje,pospevuje...snaží sa zaujať jej pozornosť...a vytvoriť uvoľnenú náladu...
A v duchu ženy zaznie pieseń:
"Keby som bol vtáčkom,letel by som za les...
pozrieť sa čo robí,mamička moja dnes.
Košieločku perie,na mňa si spomína...
vráť mi Bože,vráť mi,toho môjho syna."
Posvätná to chvíľa!-dve duše sa spojili...pochopili...
Odchádza...pokorne...,akoby z chrámu...srdce jej trepoce...
Vchádza do domu...sadne si...a vidí cez okno to vtáčatko,ako si sadlo nad vchodové dvere...na chvíľu...-rozlúčka?...a odletí do neznáma...a nevráti sa...v rovnakej podobe...
Malá krížová cesta.
10.05.2011 12:13:00
Komentáre
ivka,
srdcervúce
jajaj,matahari
ďakujem,že ste pri mne...
a bol vtáčik synom na sekundu
boľavé sú to myšlienky, tak želám krásne spomienky...drž sa...
zara
VN, ano, vtáča je moc příhodné.
Když na mě dolehne svět, jak tomu pracovně říkám, udělám si něco pro sebe. Něco bláznivýho. Co nikdo jen tak nedělá.
Třeba si řeknu, že jsem zamilovanej. Do nějaký celebrity. Stačí třeba Claudie Schifferovic. Jo, ta? No, to povím, já s ní chodím, nic moc teda, hladovím, furt dieta, já se na ní asi vyprdnu)))
Měla jsi někdy manekýna za přítele? Jestli jo, tak víš vo čom točím, jestli né, tak ho nechtěj. Zdrhej.
Já mám bejvalou manču, a mám do teď pod váhu. Vona mi předělala metabolismus nebo co))))
Kdybych si Ti sednul na plot, tak ani nespadne)))
cítim s tebou
v duši..
asi to tak muselo byť
prečo
človek netuší.,.
tá otázka-Prečo?-zostane vo vás
dúfam-že ostrie bolesti zjemní čas..
čas..zabúdania priateľ náš..
usmievať sa treba-pre tých-čo potrebujú teba..
v tom je ťažký kríž
proti OSUDU neurobíš nič..
pokoj ti želám..
VN neboj.
A prozradím Ti něco moc osobního. Ale nesmíš to rozkecar))))
Pžedstavuju si, že až budu umírat, budeš mně držet za ruku a šeptat mi: Už Ti bude líp(
radosť
s citom si to napísala...a pravdivo-
...
tá otázka-
Prečo?-zostane vo vás
dúfam-že ostrie bolesti zjemní čas..
čas..zabúdania priateľ náš..
Mito
VN, tak je to dobře,
To je moc pěknej pocit. Na konci cesty.
No, ale na veselejší notu.
Dám si na blog mojí srdcovku vod Ízera. Už jsem jí tam měl. Ten skeč se Smrtkou, co přijde k obvodní lékařce. Blbý? Nevadí, mně se to líbí!
Mito
VN, není, to je pravda.