Žijem...vn...ika

Ďalšieho psa sme už vôbec nepotrebovali...
Ivo je dobrý pes,výzorovo pekný a kamarátsky-náš rodinný priateľ...ale...
Stalo sa...,že nám náhle a tragicky zomrel 28 ročný syn...
Celá naša rodina bola,akoby v zlom sne...Veľmi sme trpeli citovo,-prišli depresie.rôzne výčitky svedomia,rekapitulácie,veľa sĺz,bolesti...
Asi dva mesiace po pohrebe,keď som bola pri hrobe syna.išla jedna známa okolo mňa a za jej malým synčekom-malý psík...Vtedy mi srdce trochu ožilo...to bolo ako znamenie...a povedala som:takého malého psíka chcem aj ja...
Muž,mladší syn,aj vydatá dcéra s týmto nápadom nechceli súhlasiť-nevideli v tom význam:"Načo nám je ešte jeden pes?"Ale napokon aj s dcérkou sme pre psíka z inzerátu išli...pre nášho prvého od chovateľa a za peniaze...Doniesli sme malé,hnedé,bruchaté,vyľakané,smädné,oplašené...-čudo-"nemecký pinč-srnčí ratlík.Od začiatku som ho chcela mať vo vnútri v dome...Muž nebol nadšený...šomral...zazeral na psíka...psík zazeral na neho...Ešte ani po štyroch mesiacoch ,-keď som bola operovaná a museli byť spolu sami-neboli z nich kamaráti...Za mojej týždňovej neprítomnosti bol FEDOR -tak som ho pomenovala,len kŕmený a púšťaný von na dvor a dnu...inak,ležal na jednom mojom vankúšiku,ktorý so prisvojil...Bol rád,že som už z nemocnice doma...Túlil sa...vrtel sa okolo mňa...dal sa veľa hladkať...olizoval ma...pozeral tými svojimi očkami...dával mi veľa svojej lásky...
A vtedy...keď muž,syn a dcéra videli,ako dobre vplýva jeho prítomnosť na mňa,začali sa ľady topiť...Postupne sa všetci skamarátili...Malý Fedor je od začiatku spriatelený s veľkým Ivom,aj keď jeden má svoj životný priestor v dome a druhý na dvore.Ivo však dáva Fedorovi najavo,že na dvore je -on-pán...ale,Fedor si z toho nič nerobí...tvári sa sebavedome...a...žerú z jednej misky...
Z Fedora sa postupne stal miláčik celej rodiny...Má svoje miestečko v dome kde spáva...má svoje miestečko,kde býva rád cez deň...behá stále pri nás...dá sa veľa hladkať...olizuje nás...chce sa dať pestovať...Chodí so mnou na návštevy k mojej mame a tam sa skamarátil s Pepe-m,jej psíkom a s jej dvomi mačkami...a cíti sa tam,skoro ako doma...

Postupne slabol v celej rodine smútok,depresia,napätie...
A...táto malá dušička...-psík Fedor-nám dáva svoju lásku,radosť,životný elán...ani nemusím hovoriť...,ako ho máme radi...

ON je tiež členom našej rodiny...