Žijem...vn...ika

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Čas čerešní.

Čerešničky,čerešničky,čerešne,
čo ste sa mi rozsypali po ceste.
Kto vás nájde,kto vás pozbiera,
mala som ja včera večer frajera
.
Čas zrenia čerešní-to bol čas chodenia nás detí na cestu do susednej dediny,ktorú lemovali z obidvoch strán stromy čerešní.

Vyštverať sa na čerešňu-chytiť sa konára oboma rukami,vyhodiť jednu nohu,zakvačiť chodidlom a pri vyhodení druhej nohy sa vyšvihnúť hore a zachytiť sa iného konára.Vstať na konár,potom špekuľovať a zdolávať ďalšie konáre hore,alebo do šírky,pokiaľ sú dostatočne hrubé.
A najzrelšie čerešne boli hlavne na koncoch,preto ich bolo treba trhať opatrne,aby sa pod nami konár nezlomil-to bolo vzrušujúce...
Kto prišiel na bicykli,mal výhodu-oprel bicykel o kmeň čerešne,vstal na rám,potom na sedadlo bicykla a ľahko sa dostal na prvý hrubý konár pri kmeni,pretože ten zdolať bolo najťažšie.A ďalšiu výhodu mal,že si čerešne ľahšie odniesol domov aj vo väčšom množstve,ak si doniesol tašku,takto mu neboli ťažké.
Ak sme prišli bez bicykla,tašky a chceli sme si odniesť okrem do brucha,aj domov čerešne,tak sme si ich nahádzali cez výstrih za tričko,ktoré sme si zapravili do nohavíc.Domov sme potom išli akoby s dvomi plnými bruchami.

Keď tam boli už chlapci na stromoch,dievčatá sa nemuseli štverať hore,ale prosili chlapcov,aby im hodili konárik s čerešňami a z neho si potom oberali,ak sa nedalo zdola,pretože boli konáre vyššie.

Dve čerešne na stopkách-volali sme ich dvojičky-sme si zavesili na uši a mali sme náušničky.A cítili sme sa takto ozdobené krajšie.
A po zjedení čerešne,sme kôstky strieľali palcom a ukazovákom do kamarátiek,tie smelšie aj do chlapcov a chlapci do dievčat.Tam vznikali prvé očarenia,prejavy záujmu a zamilovania...a červenali sme sa v tvári,ako tie čerešne...

 

všeobecné | stály odkaz

Komentáre

  1. sme dve v jednom
    texte..
    nie v meste..
    táto čerešňová "story"..ako by sme tam aj my-boli..:-))
    moja nenažranosť vedro čerešní pýta..
    až ked zle mi je..sa cítim sýta..:-))
    u nás ešte nie sú..
    iba tie prvé -vodové..
    a ked bude pršať denne-asi to s nimi dopadne biedne..
    teraz jahôdky zrejú
    no zhora na ne kýble vody lejú..:-((
    a tak začínajú hniť..nedá sa ich ochrániť..
    sladké spomienkovo..
    pekný deň
    publikované: 08.06.2011 08:27:32 | autor: radosť (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Tie čerešne sú ako my sami
    Verný obraz. Dakedy boli pri ceste, ako by tam boli pre každého, a veru aj boli. Kto prišiel skôr, najedol sa a naoberal. Bola to radosť, ani nie ta, že zadarmo, ako kvázi zdravo. To ešte nebývalo toľko aut na cestách. Kdeže sú tie časy.

    No občas sme zistili, ako sa môžeme mýliť, keď sa objavil ktosi s palicou, alebo notesom, že ako to nie je hocikoho, miestny cestár. Možno ich tam aj skutočne v rámci práce dakedy zasadil, a možno mu to organizácia odklepla. Ktovie, dodnes to neviem. Veď prišla sloboda, podnikanie, a zrazu sa okolo čerešní na cestách objavili iní spoluobčania. Asi už bolo po romantika, aj zlatých socčasoch, keď všetko patrilo hocikomu, a stačilo sa nažrať dosýta, a naplniť si kapsy, tu už išlo o živobytie a štósy debničiek. Neviem, neviem, či to nemávalo aj policajnú alebo inú dohru, a prestalo už zrejme ísť len o čerešne, už to bolo aj o jablkách, a všetko, čo má akúsi trhovú hodnotu. Kto by však mal to olovo v bruchách komu závidieť, až pokiaľ ste si ho náhodou sami nekúpili niekde na tržnici.

    Neberme si však romantiku zašlých čias, ani odreté kolená, ani sem tam zlomenú nohu, keď už to ten chudák konár nevydržal. Spomeňme si aj minútou ticha všetky tie znetvorené stromy, keď sa na ne občas dostal aj nejaký stromokaz nenažratý, a oblámal čo sa dalo, aby sa mu to na zemi, resp. tým druhým a snáď to neboli jemnocitné devy, oberalo čo najľahšie, a možno aj najrýchlejšie, aby ho ten cestár či iný samozvaný majiteľ nenachytal. To by už naozaj človek strieľal, ako po škodnej, veď či snáď za to tie stromy mohli, akí my ľudia občas dokážeme byť?

    Dokonca, aj tie dvojičky. Keď sa akože stali symbolom obrodeného socializmu, škoda tých krásnych čias, keď sme dokázali mať veľké očakávania a snáď aj viac tolerancie. No dnes len úsmev asi vyvolá, keď dieťa pýtalo od matky, aby mu z toho chutného ovocia kúpila, a tá ho okríkla, že nie, ešteže čo, my čerešne nejeme!
    publikované: 08.06.2011 09:08:52 | autor: Mario (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Ika a Mario
    neboli ste na tých stromoch spolu???.... len sa dobre držte, lebo čas čerešní stratil romantický rozmer, ked som ako sestrička makala na neurochirurgii... každá čerešňová sezóna mala svoje obete, čo zostali na vozíčku.....
    publikované: 08.06.2011 11:55:35 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
  4. radostička
    veru -začnem jesť čerešne a neviem,kedy prestať :-)
    a tento rok sa celkom vydarili-teším sa im...odložím aj na zimu :-)
    publikované: 08.06.2011 12:28:27 | autor: vyfack-naiv (e-mail, web, autorizovaný)
  5. Mario
    naozaj máme akoby spoločné spomienky :-)
    ...ale cestárom boli plody na stromoch dosť ľahostajné,tak ako teraz úroda orechov pri ceste...a "šikovných"skoro autá pozrážajú...
    -a naše čerešne už vypílili...zostali len v spomienkach.
    publikované: 08.06.2011 12:35:13 | autor: vyfack-naiv (e-mail, web, autorizovaný)
  6. matahari
    a ja mám aj takú skúsenosť,že čím starší-tým sprost....a štverajú sa akoby za mladi a potom -beda :-)
    ...aj muž mi pod čerešńou špekuľuje :-)-jak malý chlapec...
    publikované: 08.06.2011 12:39:50 | autor: vyfack-naiv (e-mail, web, autorizovaný)
  7. ika
    ale čo už s nami, ja síce výšky nemusím, ale stromy áno... keď oni tie praštené červené guličky najlepšie chutia rovno na tom strome!!!... tak nech sa dobre drží!
    publikované: 09.06.2011 12:12:39 | autor: matahari (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014