Žijem...vn...ika

Ale !-zdravotný stav sa jej začal zlepšovať potom,ako už mala stolicu… Babka nechcela jesť- že jej to nejde dolu hrdlom,je jej z toho zle,na vracanie-aj ju začalo nadúvať-volala som sestričku… a keď sa dozvedela,že babka mala stolicu ešte doma pred štyrmi dňami,tak začala terapia na uvoľnenie stolice… -Babka tu máte kvapky v pohári-vypite to! Ráno:Bola stolica?-pýta sa sestrička. - Nie-nebola som na strane. a čakali sme dve noci,dva dni za sebou-ako na pôrod-kedy sa to uvoľní a odprevádzala som ju na WC vždy,keď to povedala… Až potom večer,keď sa sestrička spýtala babky,či nepotrebuje…odpovedala: - Skúsim to! Keď sa vrátila hovorí: - Posrala som celý záchod!-a chudera sestrička mi musela aj zadok poutierať,tak som sa dosrala!Ale ešte jako! – bolo to čierne ako kolomaž!- aj upratovačka bude mať po mne veľa roboty… -no.nasmiali sme sa… Ale ! – nastal poplach ráno po vizite- pretože babka mala čiernu stolicu – mali podozrenie na krvácanie… Hneď po vizite dostala infúziu a potom ju na vozíku niesli na interné vyšetrenie… Keď sa vrátila hovorí: - Bol tam mladý,pekný doktor! Všetko sa ma povypytoval.aj mi do zadku pozrel! Jáj,ale som sa hanbila- do tej osratej riti ! Pán doktor na internom sa babky opýtal,či neužíva železo a ona mu povedala,že doma ešte pred odchodom do nemocnice vypila takú tabletku. A bolo po poplachu – mala to z tej tabletky…-ale ešte treba odsledovať ďalšiu stolicu,či nebude čierna. Babke sa stav podstatne zlepšil – začala jesť,dokonca jej chutilo aj nabrala síl,vedela sama vstať z postele,aj ísť na WC… Tak jej zachutilo,že jej jedlo začali nosiť aj z domu.No na kožnom oddelení sa musí jesť len nedráždivá strava a že je dosť prísna,tak sme boli dosť hladné !Babka mala v chladničke z domu palacinky,ktoré jej pani primárka zakázala jesť.Však popoludní,keď bolo od obeda ďaleko do večere…-babka vytiahla palacinky a ponúkla aj mńa a neodolala som… - Budú nás hrešiť!- nesmieme také jesť ! babka sa ku mne nahla a tichšie,sprisahanecky povedala: - Nepriznáme sa !- a smiali sme sa dochuti… V noci sa mi zazdalo,že babka vstáva a potom pekne sama odchádza na WC,ktoré nebolo ďaleko.Prebrala som sa neskôr a posteľ bola stále prázdna – zdalo sa mi to dlho…Tak som vstala a išla babku hľadať – dvere do WC boli z chodby otvorené,ale svetlo tam nebolo zapnuté…Išla som dnu a babka sedí na WC… - Tu ste? - Chvalabohu,že si prišla !-už som sa aj začala báť-sedím tu hádam aj hodinu…a nevládzem vstať. Po pravej ruke mala na dosah šnúrku signalizácie,ktorou sme ju učili,že zavolá sestričku -ale ona nezavolala…Tak som potiahla šnúrku,aby prišla skontrolovať farbu stolice – bola hnedá,v poriadku.Spokojne sme potom spali do rána. Cez deň babka hovorí. - Tu sa nemám na čo pozerať,len na tú holú,veľkú,bielu stenu pred sebou…Keby som ja bola vedúca,tak by som to zariadila,aby sem dali televízor -no veď poviem na cirkevnom výbore,nech sa poskladajú…Ja mám doma taký veľký a pozerám omše.Minule,keď som pozerala,tí ľudia boli takí veľkí a tak blízko,že som sa hanbila,že pozerajú na mňa -že ma vidia – a tak som sa odtiahla,schovala pred nimi… Na vizite sa pani doktorka pýtala babky,že odkedy má tú ranu na nohe…a babka odpovedá. - Ná,odkedy zomrel starý pán farár a potom prišiel nový ! - Ale- aký to bol rok, - No – to neviem. Sestrička si schovala tvár za veľký zošit,čo držala v ruke a zadúšalo ju od smiechu…Pani doktorka sa ovládla,ale na chodbe so smiechom hovorila ostatným sestričkám,čo odpovedala babka… Prišla aj smutná chvíľka – a babka vyronila slzy,keď hovorila: - Prečo ten môj prvý muž musel zomrieť taký mladý !(30-ročný mal smrteľný úraz) - spolucítila som s ňou…. Pri návšteve sa babka pýtala príbuzných: - A vie pán farár,že som v nemocnici? -že nie,ale dajú im vedieť… - Až sa to dozvedia,určite ma prídu navštíviť! V noci o 3 hodine sedela babka na posteli a pýtam sa jej : - Potrebuje ísť na WC? - Nie! – čakám pána farára ! Jeden prišiel…a dal jej sväté prijímanie,druhý prišiel až na druhý deň,keď ju prepustili – a bol rád,že je už doma a zdravá…