Žijem...vn...ika

Stretneme sa s nimi na ulici,pri obchodoch...držia v rukách krabičku na príspevky a krabičku s malými kvietkami-narcismi...
Kto môže a nedá mu...,aby neprispel,vhodí peniaze a ozdobí sa malým kvietkom.Na uliciach cítiť pocit spolupatričnosti...

Telefonujem s dcérkou a zdôverujem sa jej,že som prispela a som ozdobená kvietkom...Ona mi hovorí,že je doma a poslala SMS-ku,ako príspevok...-tiež cítiť ten cit spolupatričnosti...-potichu a sryto.

Je to jedno,ako to vyjadríme,podstata je ako to cítime...

Doposiaľ som necítila celkom tú  prepojenosť tejto zbierky s odarovanými...až vtedy,keď mi moja onko lekárka dala do rúk poukaz na bezplatný relaxačný pobyt od Ligy proti rakovine a povedala,že je to hradené zo zbierky na Deň narcisov...
Som tá,čo budem teraz z toho čerpať...

Môžete mi veriť,keď poviem,ako ma to potešilo a rozcitlivelo,keď mi to pani doktorka navrhla...

Cítim veľkú vďačnosť ľuďom...za tie city spolupatričnosti...a organizátorom tejto zbierky...
Patrí Vám moje veľké ĎAKUJEM !